Roku 1895 česko-nemecký lekár Vincenz Czerny ako prvý rekonštruoval prsník žene, ktorej bola jeho veľká časť odstránená spoločne s nádorom. Nový prsník vytvoril z väčšieho tukového nádoru (lipómu), ktorý žena mala v bedrovej oblasti, bohužiaľ sa nezahojil a operácia nebola úspešná.
Do roku 1960 vyskúšali lekári všeličo, ale nič sa neosvedčilo. V 90. rokoch 19. storočia sa do pŕs injekčne aplikoval parafín, ktorý sa potom v tele premiestňoval a spôsoboval vážne problémy a s pokusmi sa preto čoskoro prestalo. V 20. rokoch 20. storočia sa lekári snažili prenášať tuk do pŕs z iných telesných partií, ale nepoznali správnu techniku, takže tuk odumieral a spôsoboval komplikácie. Neskôr skúšali lekári dávať do pŕs dokonca sklenené gule, drevo, polyuretán alebo chrupavky, ale výsledky boli žalostné.
Silikón na zväčšenie pŕs použili ako prvé japonské prostitútky. Chceli svojimi vnadami okúzliť amerických vojakov, ktorí si na väčšie prsia potrpeli. Silikón ukradnutý v dokoch v Yokohame si aplikovali injekčne priamo do pŕs s tragickými následkami v podobe nekróz a gangrén, ktoré často končili smrťou.
Skutočnými silikónovými implantátmi zväčšili lekári prsia prvýkrát tridsaťročnej Timmie Jean Lindseyovej v roku 1962 v Texase. Chirurgovia Frank Gerow a Thomas Cronin jej z ovisnutých dvojok urobili plné trojky. Gerowa napadlo dať silikón do plastového vrecka na krv, pretože mu naplnené krvou pripomínali ženské prsia. Tak vznikli prvé silikónové implantáty.
Timmie predtým o zväčšenie pŕs neuvažovala. Na kliniku prišla, pretože chcela odstrániť tetovanie. Od lekárov dostala ponuku stať sa prvou ženou, ktorá bude mať silikónové implantáty, ktoré boli pred tým vyskúšané iba na fenke Esmeralde. Timmie trápili odstávajúce uši a dohodla sa teda s lekármi, že na nej môžu implantáty vyskúšať, pokiaľ jej spravia aj uši. Timmie dodnes žije a stala sa mnohonásobnú prababičkou.
Keď v roku 1963 Thomas Cronin prezentoval výsledok tejto operácie na kongrese plastickej chirurgie vo Washingtone, vzbudil u väčšiny plastických chirurgov nadšenie. Gerow sa domnieval, že jeho implantáty sú rovnako neškodné ako voda a postupne ho nasledovali ďalší.
Timmie Jean Lindseyová mala po operácii veľké bolesti, ktoré za niekoľko dní ustúpili. S výsledkom operácie bola v prvých rokoch spokojná. Neskôr jej prekážalo, že prsia poklesli.
Často sa objavovali komplikácie v podobe rozsiahlych hematómov (nahromadená krv), infekcie a kapsulárnej kontraktúry. V 90. rokoch 20. storočia americká Food and Drug Administration (FDA) silikónové implantáty zakázala kvôli podozreniu, že spôsobujú autoimunitné ochorenia. Potom boli povolené len implantáty plnené fyziologickým roztokom.
Po rokoch sa preukázalo, že silikónové implantáty sú zdravotne nezávadné a FDA ich znovu povolila. Dnes je zväčšenie pŕs implantátmi druhou najobľúbenejšou plastickou operáciou na svete, hneď po liposukcii. Komplikácie po zväčšení pŕs implantátmi sa síce stále objavujú, ale sú relatívne zriedkavé.
U implantátov Motiva vedci vďaka nanotechnológiám a rade inovácií v roku 2010 úplne eliminovali výskyt pooperačných komplikácií, ktoré súvisia s
Implantáty sú stále odolnejšie a bezpečnejšie. Ak je plastika pŕs vykonaná správne, v sterilnom prostredí a je dodržaný pooperačný režim, komplikácie sú takmer vylúčené a prsia zväčšené implantátmi vyzerajú úplne prirodzene.
