Martina (34) je známa slovenská návrhárka a influencerka, ktorá sa pred 8 rokmi (v roku 2012) rozhodla podstúpiť augmentáciu (iná značka implantátu). Avšak jej prvá operácia nedopadla tak, ako by si priala. Teraz je Martina pár týždňov po operácii, tak sme ju málinko vyspovedali. Ako to všetko bolo a ako sa cíti teraz.
Od svojich 16 rokov som bola rozhodnutá, že pôjdem na plastiku pŕs, na zväčšenie. Nakoľko už vtedy som vedela, že som taký malý chalan :) A keďže mám aj dosť chalanskú povahu, nechcela som aj chalanský výzor. Dokonca aj moju mamu som od 18 rokov pripravovala na to, že to príde, raz určite. Nakoniec som s operáciou počkala až do 25ky, kedy to už nebolo považované za mladícky rozmar, skutočne to bolo moje rozhodnutie, dospelé. Bohužiaľ, už pri prvej kontrole sa mi prsia nezdali rovnomerné. Hovorila som si, asi to tak má byť. Keď sa mi lekár snažil posunúť silikón týždeň po operácií ručne, zvonku, ako keby sa vo mne vytvoril blok, vedela som že to nie je ok, no viac som na kontrolu nešla. Ako keby som sa vyľakala a sama pred sebou som sa tvárila, že sa to jednoducho nejak “samo napraví”. Čo sa však samozrejme nestalo.
Samozrejme! Študovala som si to dlho a veľa. Vybrala som si lekára, na ktorého som si vypočula len recenzie plné chvály, odporúčali mi ho jeho bývalé klientky. Takže som vedela, že som si vybrala jednotku v obore. Bohužiaľ, moja operácia nevyšla na jednotku. Možno náhoda, možno zle prevedený zákrok, možno moje telo zaštrajkovalo, to sa už nedozvieme, možno to bola kombinácia všetkých faktorov. Bola som rozhodnutá pre „slzičky“ a vloženie cez pazuchu. Aby to bolo čo najprirodzenejšie a jazva neviditeľná.
Presne tak. Ja som nechcela, aby niekto tušil, že nemám svoje prsia. Chcela som absolútnu prirodzenosť. Silikóny sú silikóny, nikdy to nebude prirodzené. Ale chcela som byť prirodzenosti čo najbližšie. Nie som výstrihový typ. Nikdy som prsia nechcela preto, aby som ich každému ukazovala. Chcela som ich kvôli pohodliu. Mať peknú proporčnú postavu a nemať stres pri výbere plaviek a spodnej bielizne. Aktuálne mi sedí 99 % vecí, šiat, tričiek atď.
Od samého začiatku som vedela, že niečo nie je v poriadku, prsia sa mi nezdali byť rovnako vysoko. Preto som to na prvej kontrole hneď povedala. Avšak k náprave nedošlo a postupom sa to začalo len zhoršovať a asymetria prehlbovať. Po cca piatich rokoch to už bol skutočne veľký rozdiel a všimla som si, že sa silikón otočil a zdeformoval. Bola som z toho veľmi veľmi nešťastná. Dala som si to, lebo som chcela mať pekné prsia a ono to koniec koncov vypálilo tak, že som nemohla nosiť veci bez podprsenky a ani nevystužené veci či plavky. Ak som mala výstrih, bolo to samozrejme vidno, lebo prsia nestáli rovnako.
Myslím si, že to môže byť jeden z dôvodov. Možno je to aj tým, že spím na boku alebo na bruchu. Možno som si vybrala zlý implantát, slzičku, ktorá sa môže posunúť. Ťažko povedať. Možno všetko dokopy zohralo svoju úlohu v konečnom zlom výsledku.
Raz som mala fotenie plaviek, ktoré som navrhla, s dosť hlbokým výstrihom, nevystužené. Keď som videla výsledok, to bol moment kedy som si povedala, Martina, toto fakt už nie je ok. Dovtedy som sa to snažila prehliadať, vždy som sa nejak utvrdila o tom, že je to ok, nie je to najdôležitejšia vec na svete, prežiješ. Avšak po danom fotení, som začala byť skutočne nešťastná. Začalo ma mrzieť, že to všetko, operácia, pooperačné bolesti, peniaze, vyšli na zmar. Ale hlavne som si kládla otázku, čo moje zdravie. Nezdalo sa mi to ok, už ani po zdravotnej, nie len estetickej stránke.
Nikdy mi nikto nepovedal, aha, prsia nemáš rovnaké, ono to nebolo možno až tak badateľné pre cudzieho, ako pre mňa samú, keďže sa vidím dennodenné v zrkadle. Avšak vedela som, že to budem musieť dať čim skôr do poriadku, aj čo sa týka estetiky, ale aj zdravia.
Vedela som, že to príde. Raz. Aj keď som sa snažila nevšímať si to, že je s prsníkmi niečo zle. V podstate, aj moja práca ma donútila. Ako máte fotiť vaše dizajny, plavky, keď máte problém? To sa nedá. Akonáhle som sa dozvedela o implantátoch Motiva a o klinike Yes Visage, na ktorú som počula samé dobré ohlasy, vedela som, že to bude konečne presne tá kombinácia, ktorá mi pomôže.
Bolo to najlepšie rozhodnutie aké som mohla spraviť! Ja mám konečne prsia, pekné, rovnomerné. Implantáty, ktoré mám teraz, sú mäkučké, absolútne to nie je cítiť, že mám spravené prsia. Prsia sa správajú prirodzene. Už sa neviem dočkať leta, keď sa prestanú nosiť svetre a ja sa konečne dostanem do plaviek :)
Vstupná prehliadka bola skvelá. Predstavte si, máte problém s prsníkmi, pre vás je ten problém najväčší na svete, lebo je váš. Preto som čakala, že o tom bude dlho rozprávať, čo treba, netreba, čo sa musí, nemusí. Vybrala som si ho preto, lebo sa na mňa pozrel a ja som videla, že pre mňa ten najväčší problém bol pre neho rutina. Videla som, že zvláda oveľa ťažšie a komplikovanejšie reoperácie pŕs. Preto som vedela, že práve on bude ten najlepší výber pre mňa. Lebo som videla, že sa môjho prípadu nezľakol, veľmi to nerozoberal, hneď vedel, čo spraví a ako to spraví.
Ako som už spomínala, prsia sa mi zdajú oveľa oveľa prirodzenejšie, mäkučké. Skutočne sa správajú ako prirodzené prsia. Musím povedať, že napriek tomu, že mám viac mililitrov, sa mi prsia zdajú menšie, prirodzenejšie. Podľa mňa je to aj preto, lebo mi kvôli kapsulárnej kontraktúre museli vybrať trochu tkaniva, ktoré sa tam vytvorilo. Musím povedať, že som maximálne spokojná, lebo aj napriek tomu, že majú implantáty viac ml, vyzerajú prirodzenejšie.
Popravde som aktuálne znášala pooperačný stav horšie. Resp. reakciu na anestéziu. Bolo mi trošku zle. Ale myslím si, že to už môže byť aj vekom, keďže som o 8 rokov staršia. Veľa robí aj psychika človeka. Už mi to ako staršej, dospelej osobe, nebolo až tak jedno. Už to proste nie je stav, že život gombička. Čo sa týka samotnej bolesti, prsia ma absolútne neboleli. Prvýkrát som cítia neskutočnú bolesť a tlak na hrudi. Tentokrát to tak vôbec nebolo.
Musím povedať, že som si teraz dávala väčší pozor. Dávala som si viac záležať na tom, aby som nosila pooperačnú podprsenku stále, postupovala som presne podľa pokynov lekára. Nenosila ťažké veci, nenamáhala sa. Užívala som si tentokrát čas, kedy sa o mňa starali :) Možno aj preto, lebo som sa bála, aby sa nezopakovala minulosť. Ale keďže už prešiel nejaký ten čas, viem, že tentokrát je všetko absolútne dokonalé. Za čo veľmi pekne ďakujem celému tímu ľudí, ktorí mi pomohli. ĎAKUJEM!
V prvom rade, nebojte sa. Nikoho nechcem nahovárať, ale ak nad niečím takým rozmýšľate, už to je dôvod, aby ste do toho išli. Budete spokojné a budete sa cítiť dobre vo svojom vlastnom ja. Kedysi to možno bolo tabu. Avšak dnes je to myslím už normálnejšia, či bežnejšia operácia. Avšak určite si rozmyslite, aký si vyberiete implantát a ktorého lekára. Musí prebehnúť “iskra”. Musí to byť lekár, ktorému dôverujete na milión percent a ktorý vám odporučí ten najlepší produkt - implantát pre vaše telo, typ postavy atď.
Objednať sa k MUDr. Martinovi Šimkaninovi
